Vitamíny

Vitamíny

Jesenné sychravé počasie už tradične predstavuje zvýšený nápor na naše zdravie. Organizmus s oslabenou imunitou sa tak už „tradične“ stáva náchylnejším na infekciu rôznymi vírusovými časticami. Práve od októbra začína v našich končinách tzv. chrípkové obdobie, ktoré každoročne zaženie do postele nejedného z nás. V momentálnej situácii, keď na nás okrem chrípkových, či iných známych vírusov útočí aj nový koronavírus je o to lepšie a dôležitejšie popracovať na tom, aby náš imunitný systém fungoval na jednotku.  A ako to dosiahnuť? Okrem štandardných pravidiel zahrňujúcich zdravú životosprávu, pravidelný pohyb, cvičenie, či otužovanie môžeme náš imunitný systém podporiť aj prostredníctvom dopĺňania vhodných vitamínov. Najsilnejšími vitamínovými bojovníkmi chrániacimi nás pred vírusovou, ale tiež bakteriálnou infekciou je dvojica vitamín C a vitamín D.

Vitamín C, teda kyselina L-askorbová je už dlhé desaťročia najpoužívanejším vitamínom na podporu imunity. Nanešťastie si ho my ľudia nedokážeme sami vytvoriť a tak sa musíme spoľahnúť na jeho prijímanie v potrave. Nevýhodou je, že vitamín C ľahko podlieha oxidácii, teda sa pôsobením kyslíka degraduje, preto je pri jeho príjme (najmä z ovocia) dôležité, aby bolo ovocie skutočne čerstvé. A koľko vlastne toho „céčka“ potrebujeme? Základná denná dávka pre dospelého človeka je cca 90 mg, v období stresu či akútneho ochorenia sa však zvyšuje niekoľkonásobne, podľa niektorých štúdií až na 200mg/kg. Komplikáciou pri užívaní vitamínu C je jeho vstrebateľnosť, ktorá pri ústnom užití predstavuje jednorázovo max. 200 mg. Ideálne je tak užívanie hoci nižšej dávky viackrát denne, prípadne užitie tablety s postupným uvoľňovaním. Vhodným doplnkom céčka sú tiež bioflavonoidy, ktoré využitie vitamínu zvyšujú.

Druhým bojovníkom za lepšiu imunitu je vitamín D. Hoci počas leta ho obvykle máme vďaka slnečnému žiareniu dostatok, na jeseň a v zime jeho hladina výrazne klesá. Práve tento deficit je podľa viacerých štúdií spojený so zvýšeným rizikom dýchacích ochorení (o 1-2 epizódy počas roka). A aká je teda tá potrebná hladina? Ideál v krvi predstavuje približne 50ng/ml. Pri stanovení dennej dávky sa vychádzalo z hodnoty, ktorá je nevyhnutná pre predchádzanie vzniku krivice a predstavuje cca 5mcg (200 IU). Množstvá potrebné na zabezpečenie správneho fungovania imunitného systému sú však mnohonásobne vyššie, zvyčajne od 50 mcg, teda 2000 IU. Pri liečbe sa často používajú aj omnoho vyššie hodnoty, vtedy je však nevyhnutné kontrolovať hladinu v krvi tak, aby nedošlo k predávkovaniu. (vit. D sa ukladá v tukoch).

Hoci má teda jeseň pre našu imunitu pripravenú určitú skúšku, so správnou podporou a pozitívnym prístupom sa to dá bez problémov zvládnuť.

Mgr. Martina Kadlecová

UPOZORNENIE

Denný príjem vitamínu D počas tehotenstva nesmie prekročiť 600 IU.
Ustanovená odporúčaná denná dávka sa nesmie presiahnuť. Výživový doplnok sa nesmie používať ako náhrada rozmanitej stravy.
Pestrá, vyvážená strava a zdravý životný štýl sú pre zdravie dôležité.
Pri dávkovaní pre deti do 3 rokov a pre dojčiace ženy sa dávkovanie určuje podľa "Odporúčané výživové dávky pre obyvateľstvo Slovenskej republiky vydané UVZSR".

Vitamín D nie je vhodný úplne pre každého. Doplnok s týmto vitamínom totiž môže interagovať s určitými typmi liekov. Napríklad ľudia na cholestyramíne - na liečbu vysokého cholesterolu - by mali byť obozretní a dávať si pozor na užívanie vitamínu D. Ďalším príkladom sú pacienti užívajúci fenobarbitál alebo fenytoín na liečbu epilepsie. V prípade nejasností to treba konzultovať so svojím lekárom. 

Taktiež niektoré zdravotné stavy môžu zvýšiť citlivosť osôb na vitamín D. Patrí sem rakovina, Williamsov syndróm, sarkoidóza a primárna hypertyreóza. Treba si uvedomiť, že toxicita vitamínu D môže spôsobiť celý rad symptómov, ktoré sú jedinečné pre každého jednotlivca. Príznaky sú predávkovania sú individuálne. 

Vitamín D zvyšuje vstrebávanie vápnika v čreve, zvyšuje spätné vstrebávanie vápnika v obličkách a tvorbu kostného tkaniva a znižuje hladinu paratyreoidálneho hormónu (PTH). Okrem skeletálneho systému sa receptory pre vitamín D nachádzajú aj v niektorých iných tkanivách, preto má vitamín D v niektorých fyziologických procesoch rôzny účinok. Pokiaľ ide o jeho bunkové biologické účinky, údaje zo štúdie sú dostupné pre autokrinnú/parakrinnú realizáciu rastu a kontrolu diferenciácie hematopoetických a imunitných buniek, kožných, skeletálnych buniek, buniek hladkej svaloviny, ako aj buniek mozgu, pečene a niektorých endokrinných orgánov.


Produkty priradené k tejto novinke

Prihlásiť sa k odberu noviniek



Prihláste sa do newsletteru a získajte pravidelné informácie o super ponukách, akciách a zľavách. Newslettre sú určené pre osoby staršie ako 16 rokov!
Informácie o ochrane osobných údajov. Zo zasielania sa móžete kedykoľvek odhlásit.