Neblahé účinky fajčenia
Fajčenie
Napriek tomu, že sa mnohí z nás čoraz viac zaujímajú o svoje zdravie, počet fajčiarov každým rokom rastie. Už v súčasnosti fajčí na svete viac ako miliarda ľudí, pričom sa predpokladá, že v najbližších piatich rokoch toto číslo presiahne 1,5 miliardy. Informáciu o tom, že „fajčenie škodí zdraviu“ už s určitosťou počul každý. Čo však je na fajčení také zlé?
Neblahé účinky fajčenia sa zvyčajne v ľudskom organizme prejavia až po dlhšom kontakte s cigaretovým dymom. Po jednej cigarete teda nik nemá pocit, žeby mu hrozilo čosi zlé. Dlhodobou expozíciou si však koledujeme o mnohé závažné ochorenia. Okrem najčastejšie zmieňovaných nádorových ochorení, z ktorých prevažnú väčšinu predstavuje rakovina pľúc, v menšej miere tiež nádorové ochorenia ústnej dutiny, hrtana, žalúdka, pankreasu či pečene, sú škodliviny obsiahnuté v cigaretách zodpovedné tiež za kardiologické či dýchacie ochorenia.
A ako vlastne fajčenie škodí?
Nikotín, ktorý sa nachádza v tabaku, je látka prírodnej povahy, z chemického hľadiska alkaloid. Po tom, ako sa dostane do ľudského organizmu, sa naviaže na tzv. nikotínové receptory, čím dôjde k ich „zapnutiu“, lepšie povedané aktivácii. Aktivovaním týchto receptorov dostane naša nervová sústava pokyn k tomu, aby spustila kaskádu reakcií prebiehajúcich na úrovni jednotlivých buniek. Výsledkom pôsobenia je zúženie ciev, čo sa prejaví zvýšením tlaku krvi a s tým súvisiacim zvýšením srdcovej činnosti. Okrem priameho efektu na náš mozog vplýva nikotín na tzv. vegetatívny nervový systém, teda systém, ktorý nie je ovplyvniteľný vôľou a ktorý riadi naše vnútorné orgány. Prostredníctvom tohto pôsobenia zvyšuje aktivitu tráviaceho traktu, tvorbu slín a tráviacich štiav.
Spolu s nikotínom sa v cigaretovom dyme nachádza viac ako 4000 chemických látok. Vo veľkej miere je zastúpený oxid uhoľnatý, CO. Ide o bezfarebný plyn bez vône či zápachu, ktorý vzniká pri nedokonalom spaľovaní tabaku, ale tiež cigaretového papiera. Po vdýchnutí sa oxid viaže na krvné farbivo hemoglobín, ktoré je v organizme zodpovedné za prenos kyslíka. Tým, že mu oxid uhoľnatý „obsadí“ miesto, nedostáva sa jednotlivým bunkám dostatočné množstvo kyslíku, ktorý je nevyhnutný pre ich správne fungovanie.
Ďalšími zastúpenými škodlivinami sú polycyklické aromatické uhľovodíky. U týchto zlúčenín bolo, tak ako u im podobných zlúčeninách s ďalšími chemickými prvkami dokázané karcinogénne pôsobenie, prípadne priame poškodzovanie genetickej informácie. Práve v tomto prípade je dôležité spomenúť škodlivý vplyv fajčenia u tehotných žien. Škodliviny obsiahnuté v cigaretách prechádzajú k plodu, u ktorého môže dôjsť k znižovaniu pľúcnych funkcií, zníženiu pôrodnej hmotnosti, zvýšenému riziku syndrómu náhleho úmrtia dojčiat či iným genetickým, prípadne zdravotným vadám, ktoré sa môžu rozvinúť aj v neskoršom veku.
Vzhľadom k tomu, že mnohé škodlivé látky obsiahnuté v cigaretovom dyme sa dostávajú do ovzdušia, sú ich účinkom vystavení aj tí, ktorí sa priamemu fajčeniu vyhýbajú. Obmedzením tohto zlozvyku teda zabezpečíme zlepšenie zdravia nie len sami sebe, ale aj nášmu okoliu J.
Mgr. Martina Kadlecová