Meranie teploty

Jedným z najbežnejších obranných mechanizmov ľudského tela po tom, ako je vystavené infekcii je zvýšená telesná teplota,
respektíve horúčka. Najmä u detí sa s ňou môžeme stretávať pomerne často a nejedenkrát vie rodičov poriadne vystrašiť.
Ako a prečo vzniká? A ako ju správne merať?
V prvom rade je potrebné uvedomiť si, že horúčka samotná nie je ochorením,
ale len sprievodným príznakom, ktorý je dôsledkom práce imunitného systému.
Organizmus, ktorý bojuje s vírusovým, či bakteriálnym ochorením sa voči nemu okrem iného bráni práve tým,
že na úrovni nášho mozgu, konkrétne v oblasti hypotalamu ovplyvní hospodárenie s teplom tak,
že jednak zníži výdaj tepla do okolia, jednak spôsobí tvorbu „nového“ tepla.
Cieľom zvýšenej telesnej teploty je lepšie fungovanie buniek imunitného systému, ich rýchlejší pohyb,
stimulácia tvorby protilátok a zároveň zhoršenie podmienok pre šírenie mikroorganizmov,
ktoré organizmus napádajú. Z pohľadu imunitnej odpovede je teda zvýšenie teploty do určitej miery žiadúce.
Pokiaľ je však dosiahnutá telesná teplota príliš vysoká, prípadne je jej trvanie veľmi dlhé, začína na organizmus pôsobiť nepriaznivo.
Telo má vyššie metabolické nároky, potrebuje omnoho viac kyslíka a prestáva mať dostatok živín a iných potrebných látok.
Kedy je teda teplota ešte „dobrá“ a kedy už narobí viac škody, ako úžitku?
Priemerná telesná teplota sa pohybuje v rozmedzí okolo 36,5 stupňa Celzia.
Novorodenci a malé deti do dvoch rokov môžu mať teplotu štandardne vyššiu,
často sú bežné aj hodnoty do 37,5 stupňa. Pokiaľ nameriame teplotu do 38 stupňa,
hovoríme o zvýšenej telesnej teplote, ktorá je z hľadiska imunitnej odpovede žiadúca – inak povedané – robí zle mikroorganizmom,
ale neškodí nám.
Nad 38 stupňov Celzia už môžeme hovoriť o horúčke, pričom pri hodnotách nad 40 stupňov ide o skutočne vysoké a nebezpečné zvýšenie.
Pre správne určenie telesnej teploty je dôležité jej správne meranie.
Vhodný spôsob závisí od toho, komu potrebujeme teplotu zmerať.
U dojčiat a malých detí do cca dvoch rokov je najvhodnejším spôsobom meranie v konečníku.
( Pozor, teplota nameraná týmto spôsobom, teda rektálne, je o cca 0,5 stupňa vyššia ako teplota „pod pazuchou“- teda axiálna).
U detí do 5 rokov možno okrem merania cez konečník využiť aj meranie v uchu, prípadne v podpaží.
Väčšie deti a dospelí môžu okrem týchto spôsobov využiť tiež meranie teploty v ústach.
V prípade rýchleho merania môžeme využiť tiež meranie na čele,
ktoré však poskytuje len orientačné hodnoty a v prípade podozrenia na vyššiu teplotu je vhodné overiť meranie niektorým z presnejších spôsobov.
Na meranie sa v súčasnosti čoraz viac využívajú digitálne teplomery,
ktoré dokážu nameranú hodnotu interpretovať presne a rýchlo.
Najmä pri deťoch sú vhodné tie, ktoré disponujú ohybnou špičkou a nepredstavujú tak riziko poranenia.
Kedysi používané sklené ortuťové teplomery dnes nahradili teplomery s obsahom gália,
ktoré sa správa podobne ako ortuť a zároveň je netoxické a nepredstavuje riziko pre životné prostredie.
Na orientačné meranie teploty na čele (napríklad aj počas spánku u detí) sú ideálne bezkontaktné teplomery,
ktorými možno merať tiež teplotu kvapalín či povrchov, prípadne tzv. termonálepky obsahujúce tekuté kryštály,
pomocou ktorých je teplota monitorovaná po celú dobu použitia.

Mgr. Martina Kadlecová