Chrápanie

Poznáte to? Po celodennej práci si ľahnete do postele, tešíte sa, že čoskoro zaspíte, no vašu predstavu pokojnej noci preruší zvuk pochádzajúci od vašej polovičky.

Chrápanie je problémom, ktorý trápi veľmi veľkú časť populácie. Nevyhýba sa mužom ani ženám a štatistiky dokonca hovoria, že pravidelne chrápe každý štvrtý dospelý človek. Okrem ťažkostí, ktoré chrápanie spôsobuje vedľa ležiacemu „poslucháčovi“, môže signalizovať závažný problém aj pre samotného chrápajúceho.

Ako vlastne chrápanie vzniká? Zvuk chrápania je vytváraný v prípade, že je obmedzená priechodnosť našich horných dýchacích ciest. Tým, že sú dýchacie cesty zúžené, prúdi vzduch rýchlejšie, čím sa zvyšuje tlak vytváraný v hrdle a naše podnebie začne vplyvom tohto tlaku vibrovať. Pokiaľ chrápajúci trpí ešte nádchou, či alergiou, ktoré taktiež spôsobujú opuch slizníc a teda zužujú voľný priestor dýchacích ciest, problém sa zväčšuje.

Ďalším rizikovým faktorom podporujúcim chrápanie je obezita. Konštitúcia krku sa vplyvom nadbytočných kíl mení a tak, keď dôjde v spánku k jeho uvoľneniu, môže stláčať dýchacie cesty, čo má opäť za následok vznik nepríjemného zvuku. Práve z tohto dôvodu sa chrápanie prejavuje najmä, keď ležíme na chrbte. Už zmena polohy na bok teda v niektorých prípadoch dokáže pomôcť.

A aké sú riziká chrápania? Okrem už spomínaného obťažovania okolia ide o komplikácie, ktoré sa pridružujú postupne s trvajúcim časom. Dlhodobo chrápajúci človek môže mať následkom sťaženého dýchania problémy s vysokým krvným tlakom, je náchylnejší na vznik náhlej cievnej mozgovej príhody a taktiež mu hrozí syndróm spánkového apnoe. Ide o poruchu, pri ktorej je v rámci spánku opakovane na krátky čas prerušené dýchanie. V priemere takéto zastavenia trvajú 10-30 sekúnd, no môžu byť aj dlhšie. Nedostatok kyslíka vedie k poruchám mozgových či srdcových funkcií, zníženiu energie a v najhorších prípadoch môže mať aj fatálne následky.

Čo teda môžeme robiť pre to, aby sme sa chrápania zbavili? Štandardnou radou je minimalizácia rizikových faktorov, teda nadváhy, fajčenia či konzumácie alkoholu, ktorý spôsobuje relaxáciu svalstva a tým jeho zvýšený tlak na dýchacie cesty. Vhodná je tiež zmena polohy spánku z chrbta na bok, prípadne zdvihnutie hornej časti postele.

Z hľadiska podpornej liečby je efektívne použitie bylinných výťažkov, ktoré pomáhajú uvoľniť dýchacie cesty. Veľmi účinné sú prípravky z mäty, eukalyptu, ostropestreca či pamajoránu. Tie je možné použiť buď vo forme aerosólovej inhalácie spojenej so zvlhčovaním vzduchu, alebo vo forme sprejov priamo aplikovaných na koreň jazyka, obvykle tesne pred spaním.

Mgr. Martina Kadlecová