Kliešte

Teplé letné dni so sebou akosi samozrejme prinášajú túžbu užívať si príjemné počasie. Nanešťastie, teplé slnečné lúče neprajú len nám, ale tiež našim nepriateľom- kliešťom.

Kliešť je malý organizmus, parazit, ktorý sa živí ľudskou, prípadne zvieracou krvou. Jeho telo, ktoré je v dospelom štádiu veľké 2 až 10 milimetrov, má na povrchu hlavičky klepietka, ktorými na koži svojej „obete“ vytvorí otvor, do ktorého následne zasunie svoj sosák. Keď sa mu podarí dobre chytiť, začína sa preňho hostina.

Prečo je vlastne kliešť taký nebezpečný? Okrem toho, že si s radosťou pochutnáva na našej krvi, tým, že vniká do nášho krvného obehu, môže nám počas svojho „obeda“ posunúť viaceré nebezpečné ochorenia. Tými najznámejšími sú kliešťová encefalitída a lymská borelióza.

Kliešťová encefalitída je vírusovým ochorením, ktoré kliešť obvykle prenáša po tom, ako tento vírus získal kontaktom s nakazeným zvieraťom. Nákaza sa prejavuje v dvoch etapách, pričom na začiatku si ju možno ľahko zmýliť s klasickou virózou spojenou so zvýšenou teplotou či nádchou. Hoci po troch až piatich dňoch dôjde k vymiznutiu príznakov, po týždni nastúpi druhá fáza, ktorú už sprevádzajú vysoké horúčky, stuhnutie šije a migrény. Lymská borelióza je spôsobená baktériou Borellia Burgdorferi. Infekcia sa zvyčajne prejaví červenou vyrážkou s bledým stredom. Zaujímavosťou je, že miesto výskytu vyrážky sa môže meniť. Niekoľko dní po infikovaní sa dostavia ďalšie príznaky ako únava, bolesti hlavy, kĺbov či svalov, zväčšenie lymfatických uzlín... Následne, v niektorých prípadoch až o pár týždňov, mesiacov či dokonca rokov, môže byť napadnutý v podstate ktorýkoľvek orgán či systém v tele.

A Ako sa môžeme pred kliešťami chrániť? Keďže kliešte sa obvykle zdržiavajú vo vysokých trávach či kroví, najlepšou prevenciou je, pokiaľ je to možné, vyhýbať sa takýmto miestam. Nosiť oblečenie, ktoré zakryje čo najväčšiu časť tela a tiež vhodnú obuv. Veľmi účinné je tiež použiť repelenty, teda prípravky, ktoré svojim zložením kliešte odpudzujú. Účinnými látkami, ktoré zabezpečia, že kliešťom „nebudeme voňať“ sú buď chemicky pripravené látky, najznámejšou a najpoužívanejšou z nich je dietyltoluamid (DEET), alebo prírodné éterické oleje, z ktorých sa osvedčili najmä eukalyptový, mätový, levanduľový či citronelový.

Ak sa však kliešť predsa len prisaje, je potrebné ho čo najskôr vytiahnuť, najlepšie kolmým ťahom pomocou pinzety či háčiku tak, aby sme ho vybrali von aj s hlavičkou. Kliešťa ničím nenatierame, pretože by sme ho udusili a krv spolu so slinami by vyvrátil do nášho tela, čo by mohlo spôsobiť infekciu. Miesto prisatia následne vydezinfikujeme.

Mgr. Martina Kadlecová